Mladá americká blackmetalová komunita funguje podľa vlastných pravidiel, ktoré sa vymykajú vonkajším dosahom scény. Je pozoruhodné sledovať nevšedný vývoj tejto subkultúry, ktorá si žije vlastným životom a existuje akoby sama pre seba. Je to jestvovanie, v ktorom neplatia mechanizmy veľkých firiem, ktoré manipulujú s „plastovým“ black metalom. Je to umelecké bytie, v ktorom je hudba a jej posolstvo na prvom mieste.

Celý tento ošiaľ začal nenávidenými a zároveň velebenými WOLVES IN THE THRONE ROOM. Tí do svojej nie veľmi pôvodnej hudobnej fúzie zasadili semienko originality v podobe hlbokých ekofilozofických myšlienok, ktoré si za svoje berú uctievanie prírody, anti-konzumný spôsob života a negovanie autorít a hrubých kapitalistických praktík.

Práve vyššie spomenuté myšlienky, v ktorých hralo prím práve uctievanie prírody a akýsi novodobý panteizmus, sa začali objavovať u mnohých nasledovníkov bratov Weaverovcov. K čiernemu okrajovému žánru s prívlastkom „cascadian“ sa radí množstvo odlišných umelcov, u ktorých možno badať akýsi jednotiaci fundament: prírodu, jej zbožňovanie a lásku k surovému, technológiami „nezošľachťovanému“ black metalu. Vývoj týchto spolkov sa v poslednej dobe uberá skutočne zaujímavým smerom, práve tak ako je to u ASH BORER.

ASH BORER bola ešte pred pár rokmi neznáma lokálna banda pre pár zasvätencov. Po vydaní split albumu so spriaznenými FELL VOICES sa kapela dostala do širšieho povedomia poslucháčov, pričom tento rok vydala svoju dlhohrajúcu prvotinu. Tri skladby na ploche takmer štyridsiatich minút primárne vyšli na kazete. Bol o ňu taký záujem, že neskôr vyšla aj na samostatnej platni.

Hudba ASH BORER je akýmsi derivátom lo-fi black metalu, primitívneho zájdeného punku v štýle BONE AWL a RASPBERRY BULBS s pridanou hodnotou v podobe majestátnej atmosféry, bodavých agresívnych častí a všadeprítomných rýchlych pasáží. Samotný vokál v podstate slúži len na dotvorenie bizarného ducha nahrávky.

Američania napáchli ambientom, ktorý umne presekávajú poriadnym kusom punkovej živočíšnosti (príkladná medzihra uprostred úvodnej „In The Midst Of Life...“) a nebyť ich umu zložiť nádherne ťahavé a vznešené melódie, tak by punk v podstate aj hrali. Teda, ak by to topenie sa v nánosoch špiny a zastretého kalného zvuku v správnom momente „nezachránili“ nejakou omamnou ambientnou medzihrou. Apropo, o ambientné pasáže sa postarala persóna zo space-blackových SERVILE SECT, chlapík hovoriaci si N, ktorý u ASH BORER obsluhuje klávesy a celému albumu dodáva priam extatický rozmer.

Tam, kde takí ako WOLVES IN THE THRONE ROOM pridali na variabilite a dokonalosti aranžmán, ASH BORER (so zbytkom „cascadian peletónu“) zostávajú verní tradíciám a hrubému, neupravovanému lo-fi zvuku s dávkou autentickosti. Čo je možné brať aj za ich najväčší klad (podobne ladených kapiel s rastúcou popularitou na scéne veľa nenájdete), ale aj zápor. Nejaký ten čas trvá, kým si na tú doslova kalnú produkciu zvyknete a prehryziete sa ku všetkým tým skvelým nápadom a melódiám.

„Ash Borer“ zostáva v mojich očiach skôr dielkom rozporuplným, aj keď za pozornosť a vypočutie určite stojí. Predsa len vskutku podarene „mapuje“ jednu vývojovú etapu čierneho kovu v USA.